Sen o živote na predmestí by sa nemal stať nočnou morou

Aktuality
Mestská agrikultúrna komunita.

Trendy na trhu s nehnuteľnosťami sa striedajú mimoriadne rýchlym tempom, avšak mnoho ľudí na celom území Európy ešte aj v súčasnosti túži po tradičnom sne – vlastniť dom so záhradou na predmestí. Tento trend je aktuálnym už po pozoruhodne dlhú dobu. Počet obyvateľov európskych predmestí v období od roku 1961 do roku 2011 narástol o pozoruhodných 54% – teda omnoho rýchlejšie ako populácia miest. Prečo sa však ľudia vyhýbajú centrám miest v prospech predmestí?

Kvalita života

Zdá sa, že odpoveď spočíva v kvalite života. Centrá miest so sebou prinášajú viaceré výzvy, medzi ktoré patria vyššie náklady na život, menej životného priestoru, hluk a znečistenie okolitého prostredia. Mnohí ľudia práve kvôli týmto dôvodom volia kompromis v podobe bývania v predmestských oblastiach. Aj tie totiž ponúkajú relatívnu blízkosť k pracovným, kultúrnym a vzdelávacím príležitostiam priamo v mestách. Ešte dôležitejšou je skutočnosť, že predmestia poskytujú viac priestoru, blízkosť k prírode a v neposlednom rade dostatok prirodzeného svetla a čerstvý vzduch. Spolu s týmito činiteľmi nevyhnutne prichádza prísľub lepšej kvality života.

Predmestská ilúzia

Zatiaľ je všetko pochopiteľné a logické. Treba však poukázať na to, že s lepšou kvalitou života by sa mala dostaviť aj vyššia kvalita bývania a zlepšenie zdravotného stavu spotrebiteľov. To však bohužiaľ neplatí v každom prípade. Aktuálne sa totiž ukazuje, že predmestský sen je tak trochu ilúziou. Rodinné domy, ktoré zvyčajne tvoria predmestské prostredie, sú v priemere veľmi staré a často nie také zdravé, ako by ste pravdepodobne očakávali. A ak sa navyše zameriame na sociálne a cenovo dostupné bytové sektory, tieto problémy ešte naberajú na svojej závažnosti.

Výsledky nového výskumu publikovaného v analýze Healthy Homes Barometer 2018 dokumentujú, že ľudia žijúci na predmestí často vlastnia domy so závažnými nedostatkami – v zime sú príliš chladné, strecha stráca tesniace vlastnosti, interiéry sú príliš tmavé a tak ďalej. Takíto ľudia podľa prieskumu zaznamenávajú zdravotné problémy omnoho častejšie ako ich kolegovia, ktorí žijú v bytoch a bytových komplexoch s rovnakými nedostatkami.

Prekážky pri renovácii

Je samozrejmé, že novopostavené domy by mali byť ako energeticky efektívne, tak aj zdravé. Avšak dve tretiny rodinných domov v Európe sú staršie ako 40 rokov a každý pokus o zlepšenie celkovej kvality bývania sa musí vo veľkej miere zamerať aj na renováciu existujúcich objektov. Renovácia je však obvykle veľmi osobnou záležitosťou a často môže byť stresujúcou skúsenosťou. Zahŕňa súkromné investície času a peňazí, ako aj zaväzujúce osobné rozhodnutia. Pravdepodobne je však pomerne zbytočné poukazovať na to, akým zložitým môže byť tento proces. Najnovší prieskum Healthy Homes Barometer skúma aj rôzne prekážky objavujúce sa pri renovácii domov a skúma ich možné riešenia.

Hlavné dôvody pre sťahovanie sa do predmestí – náklady, znečistenie, priestor a hluk.

Problémy s bývaním

Problémy na trhu s bývaním ovplyvňujú spoločnosť prakticky na všetkých úrovniach a ich riešenie si vyžaduje záväzok od viacerých aktérov – od celosvetových inštitúcií a národných vlád, ktoré by mali vyvíjať iniciatívu v rámci snahy o dosahovanie cieľov v oblasti klimatických zmien, vo zvyšovaní produktivity a zdravia obyvateľstva; až po bytové združenia a jednotlivcov, ktorí by sa mali snažiť poskytovať energeticky efektívne a zdravé prostredie pre život svojich podnájomníkov a rodín.

„Barometer zdravých domovov“

Otázkou zdravého bývania by sa v neposlednom rade mali zaoberať aj inštitúcie, ktoré sú aktívne na trhu s nehnuteľnosťami a v rámci príbuzných sektorov. Jedným z takýchto aktérov je aj spoločnosť Velux, ktorá funguje v súlade s cieľmi pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré stanovila Organizácia spojených národov. Predstavitelia tejto firmy veria, že dôveryhodné a smerodajné vedecké dáta sú tým najlepším činiteľom, na základe ktorého by sa mali rozhodovať všetky zainteresované strany v procese poskytovania bývania.

Aj z tohto dôvodu sa 26. septembra roku 2018 v belgickom Bruseli konal už štvrtý ročník podujatia s názvom Healthy Buildings Day. Toto podujatie spája vedeckých odborníkov, zástupcov sektoru stavebníctva, členov zainteresovaných politických strán a médií, ktorí v priebehu konferencie diskutujú o výzvach, riešeniach a ďalšom smerovaní trhu s obytnými nehnuteľnosťami.

Najnovší prieskum nepochybne potvrdil, že pokiaľ ide o výsledky v oblasti zdravia, európske predmestia s prevahou domov obývaných jednou rodinou sú absolútne kľúčovými záležitosťami. V súčasnosti sa síce často diskutuje o celosvetovej urbanizácii, ale v žiadnom prípade by sme nemali zabúdať na tieto rýchlo rastúce komunity, ich potreby a snahu o dosahovanie zdravého životného štýlu. Mali by sme sa snažiť o to, aby sa ľudia žijúci na predmestiach nemuseli obávať o svoj zdravotný stav, ktorý by mohol byť ohrozený nevyhovujúcim stavom ich obydlí.

Potreba zmeny na medzinárodnej úrovni

Je takmer jasné, že zlepšenie situácie si bude vyžadovať zmenu legislatívy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Našťastie sa už objavujú prvé náznaky toho, že patriční zákonodarcovia by čoskoro mohli aktívne reagovať na súčasné výzvy. Obzvlášť v prípade, ak budú dbať na nedávne odporúčania európskeho komisára Miguela Ariasa Cañeteho, ktorý počas diskusie v Európskom parlamente začiatkom októbra povedal:

„Zdravie, blahobyt a produktivita ľudí musia patriť medzi hlavné priority v rámci akéhokoľvek nového projektu výstavby.“

Túto diskusiu zvolal Bendt Bendtsen, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu a hlavnou hnacou silou revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Témou diskusie bola „Energetická efektivita a zdravé budovy – ako zabezpečiť dlhodobú implementáciu“. Uvedená smernica zdôrazňuje dôležitosť kvalitného vnútorného prostredia a zvýšenej energetickej efektivity budov.

Zvýšený politický nátlak na zavádzanie zdravých stavebných riešení

Viaceré zdroje dokumentujú, že staré európske rodinné domy sa môžu nachádzať v stave, ktorý predstavuje skutočne vážne zdravotné riziká a je dôvodom neprimerane vysokých nákladov na život. V súčasnosti sa odhaduje, že približne 84 miliónov občanov EÚ žije v domoch v zlom stave, čo ich každoročne stojí viac než 82 miliárd eur vo forme výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Pri riešení tohto problému bohužiaľ neexistuje žiadna skratka. Avšak komplexná implementácia novej stavebnej smernice EÚ (EPBD) v členských štátoch a následné kroky zo strany Európskej komisie môžu pomôcť urýchliť tento proces. Ak dôjde k zvýšeniu politického tlaku na vnútroštátnej úrovni a začnú sa realizovať tie správne druhy renovácií na zlepšenie zdravia ľudí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa na scéne objavia nové a efektívnejšie riešenia celkovej kvality starých rodinných domov na území Európy.

„Plán obnovy“ pre celú Európu

Až jeden zo šiestich Európanov uvádza, že žije v nezdravej budove. Dve tretiny obytných nehnuteľností v Európe sú staršie ako 40 rokov. Súčasná miera renovácie sa pritom drží na úrovni 1%, čo znamená, že tu existuje obrovský priestor na zlepšenie.

Smernica EPBD je matkou všetkých legislatívnych predpisov v oblasti európskeho staviteľstva a vládam členských krajín nariaďuje, že musia navrhovať stratégie renovácie a implementovať ich na národnej úrovni. Takéto stratégie či „plány obnovy“ sa musia týkať dlhodobého časového horizontu a mali by načrtnúť, akým spôsobom sa budú staré domy prispôsobovať moderným štandardom z hľadiska energetickej účinnosti, kvality vnútorného ovzdušia, pohodlia a zdravia.

Vyvážený prístup – energia a interiér

Približne 40% spotreby energie a 36% uhlíkových emisií v rámci EÚ pochádza z budov. Je preto zrejmé, že Európa potrebuje mať k dispozícii energeticky efektívne budovy, ktoré by jej pomohli dosahovať klimatické záväzky plynúce z Parížskej dohody. Zároveň však nie je možné budovať nové budovy ani renovovať tie existujúce iba na základe jedného parametra, teda spotreby energie. Budúce riešenia sa musia v rovnakej miere týkať aj interiérových priestorov rodinných domov, keďže vedecké štúdie ukazujú, že život vo vlhkých a plesnivých domoch zvyšuje riziko vzniku astmy až o 40%.

Veríme, že európski zákonodarcovia si v dôsledku revidovanej smernice EPBD a súvisiacich energetických smerníc uvedomujú, že energetická efektivita budov nie je izolovanou témou. Zlepšovanie energetickej výkonnosti budov preto musí pokračovať ruka v ruke s úsilím o zlepšenie vnútorného životného prostredia – pričom čerstvý vzduch a dostatok denného svetla by mali byť na vrchole hodnotového rebríčka.