Podkrovný byt kreatívneho génia v New Yorku rúca pravidlá tradičného dizajnu

Aktuality

Anthony Sperduti, ktorý je spoluzakladateľom a kreatívnym riaditeľom spoločnosti Partners & Spade, povedal: „Jedno z mojich obľúbených miest na svete vôbec nevyzerá ako môj domov. Keď som totiž po prvýkrát zavítal do domu v Peggy Guggenheimovej v Benátkach, uvedomil som si, že sa jej uprostred tohto mesta podarilo stvoriť kúsok vlastného sveta. Prostredie, ktoré vybudovala, je viac ako iba fyzickým priestorom – prezentuje istý pocit. Sperduti poznamenal, že najviac ho oslovila pútavá kombinácia modernistických, klasicistických, benátskych, tradičných a avantgardných štýlov. Dizajnér povedal: „Jednalo sa o milovníčku umenia, ktorá však nechcela žiť podľa pravidiel.“

Obchádzanie konvenčného dizajnu a „nachádzanie toho správneho pocitu“ sú dvoma charakteristickými prvkami aj pre samotného Sperdutiho, ktorého legendárna kreatívna agentúra v New Yorku stojí za uvedením niektorých špičkových značiek tohto storočia – počnúc od mien ako Shinola, Peloton či Warby Parker až po nové senzácie ako Allbirds. Sperduti však vyššie uvedené zásady aplikuje na takmer všetko, čomu vo svojom živote čelí, vrátane hľadania nového domova.

Podobné: Luxusný apartmánový hotel vo Varšave prezentuje poľský talent v oblasti dizajnu

Sperduti ohľadom svojho nového buty povedal: „Všetci mi opakovane hovorili, aby som to nerobil, ale svoj nový podkrovný byt som nakoniec objavil na webstránke denníka The New York Times. Presne tak, ako sa mi to podarilo so všetkými predchádzajúcimi nehnuteľnosťami – nepoužíval som žiadnu mobilnú aplikáciu, ktorá by ma nasmerovala na realitnom trhu. Mal som síce k dispozícii maklérov a agentúry, ale pri hľadaní každého svojho predchádzajúceho domova som sa predieral portálom The New York Times – často som sa preklikal až 300 stranami nehnuteľností na predaj a hľadal som, až kým som s výberom nebol úplne spokojný.

Sperduti dizajnoval všetky prvky tejto štýlovej kuchyne, od dlaždíc až po lesklé skrinky namaľované sýtou modrou farbou „Hague Blue“ od značky Farrow & Ball.

Sperduti neúnavne hľadal priestor, ktorý by mohol začať nazývať skutočným domovom. Keď sa konečne dopracoval k tomuto podkrovnému bytu, zistil, že nehnuteľnosť sa nachádzala na trhu už takmer jeden a pol roka. Dizajnér vysvetlil: „Hľadal som niečo, kde by som mal k dispozícii čistý a neprerušovaný priestor. Spočiatku bola najväčším problémom práve estetická stránka nového bytu. V jeho interiéri bolo totiž veľa prvkov z nehrdzavejúcej ocele, steny boli tvorené odkrytou tehlou, podlahy boli žlté, doplnky medené a na celom priestore boli pozorovateľné známky dávnej renovácie.

Sperduti ohľadom pôvodného stavu svojho bytu povedal: „Nikto sa nedokázal povzniesť nad pôvodný dizajn tohto obytného priestoru.“ Uznávaný dizajnér však už vtedy vedel, že práve toto je podkrovný byt, po ktorom tak dlho pátral – mal dokonalý pôdorys, atmosféru a prístup k výťahu, ktorý sa síce otváral priamo do bytu, ale našťastie nie do jeho obývacej izby.

Sperduti vysvetlil: „Žil som v New Yorku už dosť dlho na to, aby som vedel, že chcem klasický podkrovný byt. Na druhej strane však nenávidím podkrovné byty, kde šachta výťahu zasahuje do samotného obytného priestoru a v konečnom dôsledku spôsobuje, že obývačka nadobúda veľmi neatraktívny tvar.“

Interiéru dominuje otvorený priestor.

Budova, v ktorej sa Sperduti rozhodol vybudovať svoj nový domov, je pozoruhodnou šesťposchodovou stavbou z červených tehál v newyorskej mestskej časti Tribeca. Bola postavená v roku 1889 a pôvodne sa využívala na uskladnenie suchého tovaru. Diego Cortez, Anya Phillipsová a Steve Mass premenili v roku 1978 časť tohto komplexu na neslávny podnik s názvom Mudd Club. Ten bol po určitú dobu domovom „undergroundovej“ umeleckej scény v centre mesta New York a Cortez, ktorý bol umeleckým kurátorom, sa tu dokonca stretol s maliarom Jean-Michelom Basquiatom predtým, než mu pomohol naplno rozbehnúť jeho umeleckú kariéru.

Hlavná spálňa.

Sperdutiho rozhodnutie samozrejme vo veľkej miere ovplyvnila aj takáto pestrá história nehnuteľnosti: „Keď som sa dozvedel, že ide o bývalú budova baru Mudd Club a že štvrté poschodie bolo v minulosti galériou Keitha Haringa, bolo mi jasné, že nechcem žiť nikde inde.“ Deň pred Dňom vďakyvzdania v roku 2016 Anthony zjednal požadovanú cenu a majitelia jeho ponuku prijali.

Detail špeciálnej drevenej úpravy stien od štúdia Patrick Townsend Design.

Sperduti síce nemá vyštudovaný dizajn, ale po zakúpení nehnuteľnosti sa svojpomocne pustil do rekonštrukcie a dekorácie interiéru svojho nového bytu. Presne to isté robil aj vo svojom vôbec prvom byte 10 rokov predtým. K tomuto povedal: „Milujem priestory, ktoré majú autentickú atmosféru. Milujem kreatívnu tvorbu, ktorá je autentická. Niektorí z mojich najobľúbenejších ľudí v akejkoľvek kreatívnej disciplíne sú obvykle práve tí, ktorí nemajú umelecké vzdelanie, pretože sa neriadia zaužívanými pravidlami tvorby. Skupine Ramones nikto nenadiktoval, ako má robiť hudbu a to je dôvod, prečo je ich tvorba taká dobrá.

Podobné: Ako povýšiť dizajn Airbnb ubytovania na novú úroveň

Sperduti si najprv najal architekta Henryho Rollmanna, ktorý mu pomohol so štrukturálnymi zmenami interiéru. Následne sa riadil veľmi špecifickou víziou. Okrem iného uviedol, že je zanieteným milovníkom filmov, ale má averziu k výzoru tradičnej televíznej súpravy. Ďalej povedal: „Zastávam názor, že každý priestor potrebuje určitú hierarchiu. Skutočne to všetko bolo o dlhodobom plánovaní – mojím prvým problémom bolo, kam by som skryl projekčnú obrazovku. Ako som mal orientovať obývaciu izbu, aby sa do nej zmestilo 20 ľudí a mali dokonalý výhľad na film? Všetko ďalšie som potom staval okolo týchto myšlienok.“

Obývací priestor newyorského podkrovného bytu.

Sperduti postupom času zistil, že proces zariaďovania bytu je veľmi podobný režírovaniu: „Pri natáčaní filmov neustále rozmýšľam o tom, ako dať kulisám život, aby získali vlastnú osobnosť. Proces interiérového dizajnu je veľmi podobný – ťahám za rovnaké páky a získavam odlišný efekt.“ Jeho jedinečný prístup k dizajnu je možné vidieť v celom priestore bytu – v sérii často kontrastných a nezvyčajných detailov.

Porušovanie pravidiel dizajnu.

Dizajnér a režisér nakoniec dodal: „Na interiéri ma najviac vzrušuje, keď je to miesto plné navzájom zápasiacich textúr a vzorov. Musia to byť rušivé momenty, ako napríklad tyrkysová farba vedľa krbu, kde by pravdepodobne nemala byť. Je to ako invazívny prvok, ktorý úplne zničil to, čo malo byť harmonické – a to je pre mňa vzrušujúce.“ Detaily v jeho byte je možné badať naozaj všade: od stupienkov pri stenách až po mosadznú štruktúru v kuchynskej podlahe. Niekedy sú dokonca také jemné, že splývajú s celkom. V Sperdutiho domove vďaka tomu prevláda pocit kognitívnej disonancie, pokojného komfortu a filmovo vrstvenej kompozície.

Zdroj: TribeCitizen, Deskgram